Keď všetko super „sadne“

Manchester City - Barcelona 0:2

20.2.2014, 3:02 - Trnava. Vlak 3:37 v Nitre teda nestíhame, ale neva, dáme kafčo a pred pol šiestou ide ďalší. Šoféri sú ale perfektní. Už o pol štvrtej nám barcelonský autobus postojí pred nitrianskou železničnou stanicou a s ocinom pohodlne stíhame prvý ranný vlak domov. Na tomto výlete až do konca všetko vychádzalo jednoducho parádne.

Pritom prvé indície pred výjazdom neboli veľmi sľubné. S ocinom sme sa síce napriek predsavzatiam, že si musíme dať v cestovaní za futbalom pauzu, hneď zhodli, že na LM do Manchestru predsa musíme ísť, ale...  najprv sme museli upokojiť maminu, že nedovedieme domácnosť do krachu, a potom ešte City nedalo Barcelone toľko lístkov, koľko sľúbilo, a aj keď slovenská Penya ich dostala oproti väčšine naozaj dosť, musela sa zvýšiť cena zájazdu, lebo nás mohlo ísť len menej. Okrem toho barcelonská hra nebola v poslednej dobe veľmi ľúbivá a Manchester City vyzeral nebezpečne. Veľmi nás však lákalo ísť si pozrieť Londýn (ja nie prvý krát, ale po dlhej dobe), kde bola zastávka a navštíviť ďalšie futbalové miesto. Až vo štvrtok po nočných správach konečne po telefóne padla definitíva, že v sobotu večer vyrážame z Nitry. Potom som ešte zistila, že posledný ligový zápas Citizens odložili kvôli silnému vetru, že v pondelok, keď máme byť celý deň v Londýne, tam hlásia celodenný dážď, šéf ma strašil záplavami v Anglicku a že uvažujú aj o odstavení londýnskeho metra... „Čo nepozeráš správy, Romanka?“ No nepozerám. Vždy, keď zahliadnem správu z našej súčasnej politickej scény, najradšej by som sa rozbehla niekde do sveta, ďalekóóóó od Slovenska alebo sa aspoň išla vyvracať do kúpeľne. Ešteže sa mi nikdy nechce vstať z postele...

Z Nitry sme odchádzali s meškaním, prvýkrát sme tam nastupovali len my dvaja. Najväčšia skupina zájazdu bola od Trnavy. Nadmerne zásobená domácou, nadmerne veselá, s príhodami, ako sa po futbale v Trnave nasadne do vlaku a vypadne sa z neho niekde v Galante a človek o tom niečo vie, až keď mu kamaráti o tom porozprávajú... Zdravím Boixa! :-) Ale s chlapcami bola zábava, aj dobre pokecať sa dalo. Na moju hlasnú nedeľnú otázku do pléna, kto vie, ako vlastne v sobotu večer hrala Barça, zareagovali futbaloví cestovatelia od Žiliny. Tí toho už pochodili! Boli veľmi milí a informovali ma o výhre 6:0, o strelcoch gólov a mne svitla nádej, že by snáď Barcelona mohla zabrať aj v Anglicku.  

Ešte predtým však čakal Londýn a doprial nám naozaj super počasie, bez kvapky dažďa počas nášho dvojdňového túlania sa mestom. Dorazili sme v nedeľu v dobrom čase, takže sme stihli zapadnúť do malej krčmičky s 5 veľkými obrazovkami a v úžasnej atmosfére si pri pive pozrieť pohárový zápas medzi Arsenalom a Liverpoolom, aj prehodiť pár slov s domácimi. Trištvrtina krčmy fandila Liverpoolu, ale po ligovej výhre prišla jeho prehra. Na hoteli som si spolu s pár ľuďmi pozrela na veľkej telke zápas Sevilly s Valenciou.

Na druhý deň sme sa po raňajkách v hoteli vybrali do centra. Londýn má najväčšie pamiatky pekne pokope, takže sme sa stihli poprechádzať popri Westminster Cathedral, Westminster Abbey, Houses of Parliament, Big Bene, St. James Parku, Hyde Parku, Buckinghamskom paláci, Piccadily Circus a tak... a potom si dať zaslúžené pivo a víno v londýnskych krčmičkách. Londýnske metro nie je také jednoduché a prehľadné ako napríklad barcelonské a my sme nemali veľa času sa v ňom zorientovať, ale ja s ocinom a so šoférom Vladom, s ktorým sme sa už poznali a s ktorým sme sa vydali na cestu späť k hotelu, sme ho zvládli v pohode aj s dvomi prestupmi, hoci ubytovanie sme mali celkom blízko. Ako jeden spolucestujúci volal domov manželke: "No a to metro, to je strach. Keď sa sceč stracic, v londýnskom metre sa stracíš za patnáct minút."  

V utorok ráno sme už vyštartovali do Manchestru. Tam už aj trochu spŕchlo, ale nijak vytrvalo, ani dáždnik nebolo treba vyťahovať. Pochodili sme si mesto, pokupovali futbalové suveníry a postretali sa aj s inými barcelonskými fanklubmi. Ja som sa porozprávala s pár členmi Penya Blaugrana London, ktorí boli očarení, koľko nás tam je zo Slovenska. Niektorým bolo treba vysvetliť, kde to presne je. Jeden tip znel, či je to tam, kde je Brno. Nuž, aj acík bol prítomný pri barcelonskej príjemnej priateľskej súdržnej debate. Tak pozdravíme aj Gata. Cestovali sme zase aj popri odbočke na Brno, aj nočnou vysvietenou Prahou...

Celkovo tu boli ľudia veľmi príjemní, pri našom barcelonskom autobuse na parkovisku sa klasicky stále niekto fotil a viacerým sme vysvetľovali, ako sme sa k nemu dostali. Hneď, ako sme si asi hodinu a pol pred zápasom rozdali lístky, bez problémov nás už aj púšťali na štadión. A po zápase bez akéhokoľvek zdržovania von. Organizácia bola perfektná, na štadióne výborné služby, skvelá atmosféra... Klobúk dole. Naozaj. V našom sektore boli všade okolo nás usporiadatelia, ktorí boli tiež veľmi milí. Porozprávali sme sa s nimi, pofotili, ukazovali sme im už uložené obrázky vo foťákoch... Domáci aj barcelonskí fanúšikovia vytvárali úžasnú atmosféru. Zaujalo ma, keď som zbadala, ako počas hlasného skandovania jeden fanúšik z anglického tábora pri pohľade do nášho zrazu zbadal nejakú známu tvár a hneď si vyštartoval podať pomedzi usporiadateľov ruku s fanúšikom s katalánskou vlajkou na chrbte. Po srdečnom pozdrave sa obidvaja vrátili na svoje miesta a opäť z plného hrdla kričali na podporu svojho tímu.

My sme mali úžasné miesta s perfektným výhľadom, ako tie pre členov Penyi v Barcelone, len to nebolo na pozdĺžnej strane, ale za bránou.

http://www.youtube.com/watch?v=nKe3V7jXn2g&feature=youtu.be

A aj na hru sa konečne dívalo dobre. Barcelona ju mala vo svojich rukách, ale gólové akcie pred bránou, za ktorou sme sedeli, malo City. Negredo bol dobrý, nebezpečný a asi aj trocha premotivovaný. Gól sa mu nepodarilo streliť, zato dostal žltú. Na druhej strane krásne vystrelil Xavi, ale Hart vyrazil. Góly prišli až v druhom polčase, keď sme ich mali na našej strane „ako v ráži“. Dokonale sme si vychutnali Messiho jedenástku. Potom si Barcelona trochu „koledovala“, City si vypracovalo pár príležitostí, Xavi po peknej akcii prestrelil, no bez ohľadu na polemiky okolo miesta faulu na Messiho, Cescovho neofsajdu... a tak, Barcelona zaslúžene vyhrala a naživo to bol dokonalý zážitok. Gólovo to ešte parádne prikrášlil Dani Alves, ktorý už predtým len o kúsok minul manchesterskú bránu a na konci zápasu to urobil perfektne – po Neymarovej prihrávke strelil gól pomedzi Hartove nohy na konečných 0:2.  

Po zápase prišla ďakovačka barcelonských hráčov, zatlieskali aj fanúšikovia Manchestru City, hráčom aj divákom v našom sektore a my na oplátku im. Boli výborní ako celý večer a celý zájazd.