O tabuľkovej vzbure a „nových” víťazoch - Zhrnutie 22. kola Primera División

Pocta Luisovi Aragonésovi

Posledné ligové kolo v Španielsku sa nieslo v znamení spomienky na, v sobotu zosnulého, Luisa Aragonésa. Práve v tomto kole sa na čelo súťaže dostal klub, ktorého bol ako hráč aj tréner najväčšou legendou – Atlético Madrid. 

Iba Atlético a Villarreal dokázali aj po druhý raz v tejto sezóne poraziť svojho súpera z 3. kola. Inak sa viac či menej odplácalo. Najsladšie na Nou Campe, kde Valencia vrátila Barcelone prehru z Mestally, a to navlas rovnakým výsledkom.

Tretie kolo patrilo hosťom. Body sa medzi domácich a hostí rozdelili v pomere 10:16. Domáce mužstvá vybojovali len dve výhry. 4 razy skončili zápasy remízovo a 4 razy si všetky body odniesli hostia. Gólov dali domáci o tri viac ako získali bodov, hosťom prinieslo 16 gólov rovnaký počet bodov: 13:16.

V odvetách mužstvá hrajúce na svojich štadiónoch nazbierali 18 bodov a hostia len 9. Zrodilo sa 5 výhier domácich tímov – 3 remízy – 2 prehry. Skóre už nebolo z pohľadu domácich pasívne - 17:9.

Granada – Celta Vigo 1:2 (Celta Vigo – Granada 1:1)

Ide sa na to.

Kolo sa tradične rozohralo už v piatok. Tento krát v Granade. Po tom, ako sme so známymi vo vlaku rozobrali slovenský hokej, napr. že Poprad „chytí“ v play-off Extraligy asi Piešťany a doma som s našimi nervózne sledovala, ako sa slovenskí tenisti v Davis Cupe trápia s Lotyšmi. Utrápene to zvládli, zatiaľ čo v Granade zbíjala Celta a po Betise ozbíjala hneď v nasledujúcom kole aj ďalšie andalúzske mužstvo. Vyzeralo síce remízovo, keď na gól Gustava Cabrala po krásnej Rafinhovej akcii odpovedal El Arabi, ale darček v podobe víťazného gólu prišiel v 88. minúte. Augustovi Fernándezovi ho venoval domáci brankár Roberto.

V tabuľke Celta Granadu preskočila a zrazu je na vrchole druhej polovice ligového rebríčka.

Barcelona – Valencia 2:3 (Valencia – Barcelona 2:3)

V sobotu slovenskí tenisti v pohode zvládli štvorhru, ocino si pozrel aj ako to zvládli českí tenisti proti Holanďanom (v nedeľu to doklepli do celkového víťazstva), aby mohla nervovať Barça a tých druhých tešiť Valencia. Síce podľa predpovede plkátkových expertov prišla jedenástka v prospech Barcelony, ale potom aj červená karta pre Jordiho Albu. A aby niekto neprišiel k mylnému záveru, že v tom boli experti so svojimi predpoveďami mimo, to bola „justice.“ Plkátková. Výhra Valencia ale bola spravodlivá (aj tak normálne). Barcelona v prvom polčase jasne dominovala, v druhom to bol zase raz hororový zážitok, hlavne na obranu sa dalo dívať len s rukami na očiach. Paco Alcácer to zaklincoval ešte kým skončila hodina hry. Pre netopierov sladká odveta. Pizziho zverenci po piatich zápasoch bez víťazstva naplno bodovali u lídra a zosadili ho tým z trónu.

Úplne súhlasím s Danim Alvesom, že diváci by mali držať s mužstvom a fandiť, aj keď sa nedarí. Ale aj tak by som mu dopriala aspoň raz prehrávať ako domáci hráč v Nitre.

„Keď sa díva Guardiola, prežehnáva sa svätenou vodou,“ – Mirrov (pre mňa nesmrteľný) výrok mi prišiel na rozum, až keď som čítala, že kým Barça sa cez víkend zas trápila, Bayernu a Guardiolovi to šlo: „Thiago překonal bundesligový rekord v počtu doteků s míčem! Včera (Bayern – Eintracht Frankfurt 5:0) se s míčem setkal 158x a z 143 nahrávek byly 135 úspěšný.“

Už v sobotné ráno však zo Španielska dorazila aj jedna smutná správa. Zomrel Luis Aragonés, výnimočná postava Atlética Madrid, španielskej reprezentácie, ktorú z lavičky doviedol k titulu majstrov Európy 2008 

a tréner ďalších španielskych tímov.

 Xavi so slzami na krajíčku pri minúte ticha za Luisa Aragonésa. Plakať mal prečo aj po zápase. Ale ostaňme radšej pri tej emotívnej chvíli.

Obrázkom so spiacimi divákmi sa tento krát Španieli nepochválili, ale v dvoch večerných sobotných zápasoch zase nebolo veľa vzrušenia, keďže skončili bez gólov.

Levante – Rayo Vallecano 0:0 (Rayo Vallecano – Levante 1:2)

Nijako to nejde, hoci Rayo sa stále snaží a aj v Levante by si zaslúžilo tri body. Opäť všetko pochytal Keylor Navas a Baenovo zakončenie mu pomohla odraziť bránková konštrukcia.

Rayo odplatilo Levante domácu prehru aspoň uchmatnutím bodu. Bod z ihriska tímu z prvej polovice tabuľky má svoju cenu, ale aj tak misia Raya vo Valencii mohla a mala byť úspešnejšia. Tréner hostí Paco Jémez to však zobral optimisticky: „Dúfam, že týmto bodom sa odrazíme vyššie.“

 Aj v Levante si Aragonésa pekne uctili.

Getafe – Valladolid 0:0 (Valladolid – Getafe 1:0)

Aj druhý tím zo zostupového pásma vonku remizoval u tabuľkovo lepšieho, rovnako bol lepším mužstvom, a hoci z dvojzápasu s Getafe má 4 body, tiež sa to uňho momentálne nedefinuje ako veľký úspech. Ale opäť to bol hlavný kormidelník hostí, ktorý bod spojil s vidinou bodovo úspešenejšej budúcnosti. JIM remízu ocenil. No veď možno ten bodík ešte získa na hodnote.

Nuž a z hľadiska Getafe: hra slabá, odveta nevyšla, bod odišiel...

 Takto sa začínalo na Coliseum Alfonso Pérez.

Málaga – Sevilla 3:2 (Sevilla – Málaga 2:2)

Sevilla na la Rosalede otočila z 1:0 na 1:2 a mala nakročené pomstiť sa za to, že jej Málaga doma ukradla bod, ktorý by jej pomohol v boji o Európu. Napokon domáci otočili na 3:2 a uchránili si tri body do boja o záchranu, kde sa vďaka zlým výsledkom v poslednej dobe primotali.

Výborný bol Portugalec Duda, strelec prvého (z penalty) a posledného gólu. Celkovo ich dal už päť.

Duda oslavuje. Má čo.

Elche – Almería 1:0 (Almería – Elche 2:2)

Poväčšine sme si pochutnávali na nedeľnom obede, keď sa futbalisti Elche potili v snahe vybojovať v nováčikovskom súboji tri body a ako bonus preskočiť svojho súpera aj v tabuľke Primery.

Presne takisto, ako pred rokom v Segunde, triumfovali doma 1:0. A dokonca túto sezónu majú bodík aj zo štadióna Juegos Mediterráneos, zatiaľ čo ako víťaz Segunda División tam bodovať nedokázali.

O výsledku rozhodol gól Cristiana Herreru, najlepším hráčom ale bol domáci ľavý obranca Albácar, vďaka ktorému bola nebezpečná každá štandardka Elche.

Z gólu sa teší Javi Márquez.

Betis – Espanyol 2:0 (Espanyol – Betis 0:0)

Rubén Castro znova začal dávať góly a Betis znova začal bodovať. Posledný tím sa vytiahol na barcelonské mužstvo, ktoré malo na svojom konte o 15 bodov viac. Rubén Castro je autorom štyroch posledných gólov Betisu, a to v posledných dvoch zápasoch. Sevillské mužstvo zdvihlo hlavu a vyhralo po 15 kolách a dlhých vyše 3 mesiacoch. Mrzí iba zranenie Nigérijca Nosu po pár minútach, čo strávil na ihrisku ako striedajúci hráč.

To pericos sa ani neunúvali trocha zamestnať debutanta v domácej bráne, Adána a po jednom odovzdanom bode doma odovzdali Betisu v Seville všetky tri.

Hráčov Espanyolu Betis udržal a konečne vybojoval výhru.

Atlético Madrid – Real Sociedad 4:0 (Real Sociedad – Atlético Madrid 1:2)

Atlético nepodľahlo žiadnemu tlaku, nedalo vyniknúť tabuľkovému outsiderovi. Uctilo si svoju legendu Luisa Aragonésa, vyhralo a usadilo sa na čele španielskej elitnej futbalovej spoločnosti. Také jednoduché. Baskov načal Davííííd (na počesť jasne najslabšieho hráča s Helixom a aimarom pozdravujeme Sebyka. Len si robím srandu, veď som videla, že k Villovmu zraneniu napísal – „naštestí jen 7-10 dní“ a skoro mi oči vypadli).

A hoci v druhom polčase Erreala celkom nabrala dych, žiadny obrat sa nekonal. Naopak, skončilo to pre hostí trocha kruto, lebo gól ešte pridal Diego Costa – po veľmi vydarenej akcii; Mirandovi sa zase raz vydarila hlavička a rozprávkový opätovný debut aj s gólom prežil Diego.

Atléti boli v siedmom nebi, Mindrota ani „originál šľak netrafil,“ komentátor premýšľal, „kterého hráče asi sleduje trenér AC Milano Clarence Seedorf,“ až kým mu niekto neprezradil, čo tam asi robí a ja som sa urazila, keď mi ocino predostrel svoju teóriu „a čo keby tak Atlético... vyhralo tento rok La Ligu?,“ lebo ja som mu to hovorila už pred sezónou (a vďaka zániku ŠF mu to už ani nedokážem).

Atlético na vrchole blaha aj tabuľky

Athletic Bilbao – Real Madrid 1:1 (Real Madrid – Athletic Bilbao 3:1)

A kto že by toto povedal? Ma... – jeden španielsky denník určite nie. A po zápase bolo ústrednou témou jeho článkov, že CR nemal byť vylúčený. Ayza Gámez si ale Portugalcovo vyraplenie v neodmysliteľnom štýle: „Hlavne ukázať široký biely úsmev, nech aj pri tomto vyzerám dobre,“ vyložil podľa pravidiel a ukázal mu červenú. Nič hrozné (aj Piqué uznal, kto vie, či aj Xavi niečo povie), ale proste netragická červená. A tí, čo sme sa pozerali na hru, všimli sme si, že Athletic v prvom polčase Real jasne prehrával a tlačil, ani po góle Jesého sa nevzdal a ďalšie „trefa“ Ibaia Gómeza mu zabezpečila remízu (Dobre som to zakríkla, že gato?). Mohlo to byť pre Athletic dokonca aj lepšie, ale štvrté mužstvo tabuľky získalo po skalpe Barcelony cenný bod s Realom.

Real si vyhrať nezaslúžil, a tak ani nepredbehol Barcelonu, hoci tá si tiež ani nezaslúžila, aby ju nepredbehol... ale stačí, že po rekordných 59 kolách padla z vrcholu. Aspoň na čele sú tí, čo si to po tomto kole zaslúžia.

Asi viete, kto ju dostal.

Villarreal – Osasuna 3:1 (Osasuna – Villarreal 0:3)

Ani Villarreal sa nedal zblbnúť trendom zlyhania favoritov, pridal sa k Atléticu a rovnako ako v prvom zápase na pôde súpera, aj doma triumfoval. A tiež mal jedného strelca, ktorý skóroval v oboch stretnutiach. Za Atlético to bol Villa, za Villarreal Perbet. Francúzsky útočník stihol dva a to nastúpil až do druhého polčasu. Premenil svoju prvú príležitosť, o desať minút skóroval Trigueros a potom zase Perbet, jeho góly teda boli pre pohodlné víťazstvo rozhodujúce. Ponorka sa stále drží tesne pod pozíciami s miestenkami do Ligy majstrov. Posledné gólové slovo ale mal striedajúci hráč hostí Oriol Riera. A stálo za to. Z krásneho gólu sa potešil aj tréner hostí Javi Gracia a vyslovil názor, že to strelca určite povzbudí. Pridal sa tak ku kormidelníkom, ktorý v tomto kole našli aj bez víťazstva niečo pozitívne pre svoje mužstvo do ďalšieho vývoja súťaže. Osasuna sa už v tomto ročníku vyhrabala aj z horšieho, tak snáď.

Perbetovi to vyšlo.