O zmene preferencií a hosťoch bez plného bodového zásahu – Zhrnutie 26. kole Primera División

Kolo ozdobilo El Derby madrileño a El Derby
madrileño ozdobil Gabi.

7. kolo na skončilo pre domáce mužstvá veľmi slabo. Na body 11:17, 3 výhry – 2 remízy – 5 prehier a pasívne skóre: 7:10.

V odvetách, naopak, domáci nedovolili hosťom ani raz odniesť tri body a sami nazbierali 22. Odišli len 4 - za remízy. 6-krát sa teda na štadiónoch oslavovala domáca výhra. Skóre: 17:5.

Niekde to bolo podľa predpokladov, niekde nie, ale hlavne: ako sa nám blížil marec, ono mali tímy pred vzájomnými súbojmi zrazu dosť odlišné východzie pozície ako boli tie po odohratí 6 prvých kôl. Ale to je také zaujímavé... také futbalové.

Athletic Bilbao – Granada 4:0 (Granada – Athletic Bilbao 2:0)

V prvom vzájomnom zápase vyhrala Granada. Teraz to bolo niečo takmer nepredstaviteľné. V Španielsku čím ďalej tým viac pochvalných slov počuť na Athletic. Baskické mužstvo prežilo po rozprávkovej hrôzostrašnú sezónu a teraz sa zase všetko obracia na dobré. Zverenci Ernesta Valverdeho v posledný februárový deň opäť v zápase jednoznačne dominovali a aj góly už strieľajú tí, čo majú. Hviezdou, či ako písal denník Marca – superstar, predvíkendového zápasu bol útočník Aritz Aduriz. V 6. minúte začal kráčať k hattricku a navyše „zariadil“ aj vylúčenie obrancu hostí Mainza. Dielo skazy pre Granadu dokonal Gurpegui.

Baskicko tak opäť úspešne bojuje o miestenku v Lige majstrov. Minulý rok ju „urval“ Real Sociedad, ktorý má teraz spolu s Villarrealom v tabuľke najbližšie k Athleticu. Avšak, práve účasť celku z Bilbaa v LM, ako štvrtého spoločníka súčasnej veľkej španielskej trojky, momentálne vyzerá najreálnejšie. 

Pre Granadu je určitým ospravedlním na to, že sa v 26. kole „nechytala“, 5 vynútených absencií v zostave. Inak spolu s druhou polkou La Ligy usilovne bojuje o zachovanie príslušnosti medzi elitou.

Teší sa Aduriz

a tešia sa všetci.

Februárová časť kola teda ešte skončila podľa predpokladov.

Keď sme sa vyspali do víkendového slnečného dňa, prehupli sme sa už do marca.

Začiatok dlhšej „mierne OT“ časti: Pekne bolo aj vonku na futbale, ale niektorí sme uprednostnili telku a v nej  tenisové finále v Dubaji. Feder, ktorému to zase začalo ísť, v ňom porazil českého Berdycha.

No a k futbalovým víkendovým bojom: napr. v anglickom boji o víťaza Premier League zakopol Arsenal, pre Chelsea vystrieľal tri body hattrickom doteraz dosť kritizovaný Schürrle a Liverpool to pohodlne zvládol v Southamptone. Pekný pohľad na 0:3 dokonca zaručoval, že Škrtel si nedal žiadny vlastný.

V Nemecku ďalej valcuje Bayern. Neuľútilo sa mu ani Schalke, po výprasku od Realu ho vôbec nešetril a fukol mu päťku, Robben sám tri. Na aspoň maličké zmiernenie pridal aj jeden vlastný. Do tretice ešte o jednom vlastnom: zábavný kúsok predviedol Ter Stegen (exkluzívny kop brankára Borussie Mönchengladbach do vlastnej brány v zápase s Braunschweigom (1:1). To Barcelona fakt kúpila toto? J Ále, stane sa... Kozáčikovi, Muchovi a tak... Slováci súcitia.

Vo Francúzsku zakoplo Monaco v St. Etienne.

Z talianskej prvej trojky AS Rím aj Neapol len remizovali, zato líder Juventus vyhral v Miláne nad AC 2:0.

V ideálnom počasí sa už začalo hrať aj na Slovensku. Prvý Slovan vyhral, druhý Trenčín tiež...a tak ďalej, a tak ďalej... a (náhodou žiaľ predposledná) Nitrička má tiež bod z Trnavy, kde nedostala gól ani v oslabení. Ešteže mohlo hodnotenie zápasu zase znieť „tak slovensky“: „Bez divákov by sa ani nemalo hrať...“ No, ako bez ktorých... A ešte má Nitrička Mensaha, ktorý ešte nehral J a na lavičke sympatického pána trénera Hudeca. A to sa proste napísať musí (čítať nemusíte).

Aby to nebolo také blbé, alebo aby to teda bolo ešte blbšie, kuk aj do Čiech: Slavia to teda asi ukope, že aimar? Vyhrala aj prvá Sparta aj druhá ocinova Plzeň aj dvanáste (keď vyhralo, tak to snáď môžem napísať) acíkove Brno.

Koniec dlhšej „mierne OT“ časti:

Áááá naspäť na španielsky futbal:

Málaga - Valladolid 1:1 (Valladolid – Málaga 2:2)

Jeden je na tom zle, druhý ešte horšie, hoci Schuster (si) toho na začiatku sezóny viac sľuboval. V prvom zápase s bodom zvonka skončila Málaga predsa len o niečo lepšie.

O niečo lepšie je na tom aj teraz – presne o tri body, ktoré ju od Valladolidu v tabuľke delia. A sú to také tri body, čo delia v súčasnosti posledné nezostupujúce a prvé vypadávajúce mužstvo z Primera División.

Opäť to teda skončilo remízovo, a tento krát vlastne na oplátku trochu cennejšie pre Valladolid, aj keď až na konci sa asi ukáže pravá cena tejto remízy.

Trocha nervózny Schuster

Levante – Osasuna 2:0 (Osasuna – Levante 0:1)

Osasune sa už dávnejšie podarilo vyhrabať z najhoršieho, opustila zostupové pásmo, ale aj Levante sa rýchlo podarilo otriasť sa zo sedmičky, ktorú dostalo na úvod La Ligy od Barcelony, doma s ňou dokonca remizovalo, a momentálne neopúšťa prvú polovicu tabuľky. Ako domáci tím bolo v odvete proti Osasune favoritom.

Túto rolu potvrdila vďaka gólom v úvode (Pape Diop) a pred koncom prvého polčasu (Rubén García). Osasuna sa gólovo nepresadila ani v poslednej polhodine keď hral súper po vylúčení Casadesúsa len v desiatich. Ak už aj niečo smerom na bránu vymysleli, vybavil to Keylor Navas, kostarický brankár chytajúci v životnej forme. Levante šliape a ako povedal tréner pamplonského celku Javi Gracia „hrať proti Levante, keď vyhráva, je k zúfaniu.“

Levante vzbudzuje rešpekt.

Getafe – Espanyol 0:0 (Espanyol – Getafe 0:2)

Getafe kredit postupne stráca, Espanyol, hlavne oproti predsezónnym skeptickým predpokladom, naberá. Hoci v minulom kole Getafe získalo bod vo Vigu, zatiaľ čo Espanyol doma všetky stratil s Villarrealom, barcelonský tím si poslednú výhru pamätá z 24. kola, čo nie je tak dlho. Getafe, ak si ešte vôbec pamätá, z 15. Bol vtedy koniec novembra. (Florena si naposledy pamätám, ako sa tešil, keď prehrávala Barcelona. To tiež nebolo dávno.)

V sobotu na Coliseum Alfonso Pérez gól nepadol a ani hra to veľmi nezachránila. Ako tvrdia na Marce, len barcelonský kapitán Sergio García hral niečo iné ako všetci ostatní. Dobrý futbal.

Sergio García stíhal hrať aj kričať. Ostatní veľmi nie.

Elche – Celta Vigo 1:0 (Celta Vigo – Elche 0:1)

Prekvapujúci víťaz minulej edície Segunda División vyhral v 7. kole u tímu, ktorý bol nováčikom pred rokom a často sa pri ňom tipovala kritická druhá sezóna v najvyššej súťaži ukončená zostupom. Zatiaľ sa však stále drží. Mužstvo má na dohľad prvú polovicu tabuľky, Luis Enrique stále sedí na lavičke na lavičke, no a nováčik Elche je len o kúsok vzadšie. Najnovšie už len o bodík, lebo vzájomný súboj aj po druhý raz vyhralo 1:0, hoci podľa Enriqueho bol jeho tím lepší - aj v Elche aj v sobotu doma.

Na Balaídose strelil jediný gól po vyše hodine hry Márquez, na Estadio Martínez Valero až v 84. minúte striedajúci Carles Gil.

Výborne hral opäť Rafinha, ale ani to Celte nepomohlo.

Na štadióne Martínez Valero by chceli Primeru sledovať aj v nasledujúcej sezóne.

V Španielsku je čas na futbal už dlhšie aj v nedeľu na obed:

Villarreal – Betis 1:1 (Betis – Villarreal 1:0)

Nováčik verzus španielsky zástupca v Európskej lige. To platilo na začiatku sezóny a to sa už, samozrejme, tento ročník nezmení, ba dokonca Betis je v európskej pohárovej súťaži stále „v hre“, keď zabojoval na pôde Rubinu Kazaň a vďaka postupu FC Sevilla cez Maribor nás na európskej scéne čaká sevillské derby. Na dostanie sa do obrazu španielskej ligovej reality však bola pred týmto zápasom vhodnejšia definícia: Mužstvo z pohárových priečok verzus suverénne posledný tím. Toľko štartovacie pozície. 

Obidva tímy chceli tri body. Villarreal by ešte chcel zabojovať o Ligu majstrov a Betis musí zabojovať o záchranu.

Skóre však otvoril až v 70. minúte domáci Bruno Soriano. Aj to len z jedenástky a navyše spornej. Ale Betis sa obdivuhodne nevzdal a vyrovnal. Aj keď až po vylúčení domáceho Ucheho a navyše spornom. Nuž, vďaka Iglesiasovi Villanuevovi to aspoň neostalo bez gólov.

V žltom drese sa predstavil aj od Atlética požičaný Óliver Torres.

Podvečer to vypuklo v Madride:

Atlético – Real Madrid 2:2 (Real Madrid – Atlético 0:1)

Po tom, ako Colchoneros konečne prerušili „nekonečnú“ sériu prehier s pusinkami a pri famóznom vstupe Atlética do sezóny, to ich ligové víťazstvo v 7. kole na Santiago Berbanéu vyznelo tak... normálne, žiadna senzácia. Hlavne, keď Real po veľmi sľubnej príprave nebol zo začiatku ostrých bojov až taký konsolidovaný.

Atlético sa stále drží, ale už aj zakopáva, zato Real sa po rade suverénnych vystúpení a bodovom odskočení od Atlética a Barcelony po minulom kole razom stal najväčším favoritom na zisk ligového titulu a v Európe po bezstarostnom zničení Schalke 04 aj jedným z najväčších favoritov na zisk európskeho triumfu, z jeho pohľadu vytúženej „décimy.“

Kým plkátkom znelo: Kometa válec (v Třinci dostala „desítku“, ako ma informoval aimar), rozbiehalo sa derby madrileño. Pre Atlético ako zo zlého filmu. Odhodlanie aj po slabších výkonoch dať do tohto zápasu všetko a zabojovať sa zrútilo už v 3. minúte – gól Benzemu, 0:1. Ale nie. To sa len zdalo. Aj po tomto údere dokázali chlapci Chola Simeoneho zabojovať a ešte pred koncom polhodiny hry vyrovnal Koke. Do polčasu padol aj druhý domáci. Z diaľky ho nádherne strelil kapitán Gabi s prispením Cristianovho teču. Real ale vždy bojuje až do konca a opäť raz sa mu pred koncom zadarilo. A aj toto zariadil najlepší hráč sveta Cristiano Ronaldo. Ale výborný bol aj nový španielsky reprezentant Diego Costa, hoci tento raz neskóroval.

Zápas bol kvalitný, vzrušujúci, vyhecovaný... Iskrilo to na ihrisku a partička česko-slovenských Atlétov to silno prežívala na svojej stránke... „hrešilo to jak pohani,“ ako by povedali lipovské babky, ale aspoň nikoho neohrozovali. Zato ako jeden z nich vtipne skomentoval, keby neodtiahli od rozhodcu Cholovho asistenta „Mona“ Burgosa „tak by teď seděl asi ve vazbě za vraždu...“

A ešte všeličo zaujímavé bolo...

Sevilla – Real Sociedad  1:0 (Real Sociedad – Sevilla 1:1)

Sevilla ešte stále nie je takým tímom, ako bol ten, čo ohromoval futbalovú Európu, stále sa jej až tak neverí, ale momentálne si nepočína zle a snaží sa dokázať futbalovej verejnosti, že je opäť dosť dobrá aj pre európsku spoločnosť. V španielskej tabuľke je na siedmom mieste.

Real Sociedad opäť bojuje o tie najvyššie priečky. Spolu s Villarrealom sa snažia dohoniť Athletic na 4. pozícii, ako už bolo spomínané. V tomto kole však levy bodovali naplno, kým ponorka len remizovala a Errela dokonca prehrala.

Sevilla totiž opäť veľmi dobre defenzívne pracovala a napokon aj skórovala. A Nervi a fedex mohli oslavovať.

Oba sevillské tímy sa teda „hecli“ v Európskej lige aj v domácej súťaži. A takisto, ako sa v obidvoch súťažiach minulý týždeň podarilo skórovať Rubénovi Castrovi z Betisu, za Sevillu sa to podarilo Gameirovi.

Skóruje Gameiro, teší sa Figueiras.

Barcelona – Almería 4:1 (Almería – Barcelona 0:2)

No favorit sa oproti jesennému zápasu nezmenil, to by bola prisilná káva, ale už sa miesto skúmania nových Tatových prvkov v hre Barcelone vyhlasujú ankety, kto by ho mal vo funkcii nahradiť.

Almería je aktuálne najhorším z troch nováčikov Primery, ale ani ona zatiaľ nie je medzi vypadávajúcimi.

Tak nám pekne Barcelonka začala: najprv Alexis, potom to Messi parádne trafil. A tak to zas pototo... Makak sa zaoberal možnosťou vytvorenia príručky „ako zaručene neubrániť roh - podľa Barcelony“, mne srdce trhalo, že musím napísať, že Puyol na to už tuším ozaj nemá (veď už sa už aj miesto prestupu špekuluje o ukončení kariéry) a ace si zase točil to svoje, napr. sa ma snaží naučiť „odtrápniť.“ (Btw. v debilníčku mám „ACE“ zapísané 21.3.)

Potom Barça aj hrala, aj šance si vytvorila, ale dať gól ani za toho oného. A potom to zlomili „barcelonskí dôchodcovia“. Keď už nie ako obranca, blysol sa Puyol ako strelec a Xavi krásne korunoval svoj výborný výkon.

Po prvom góle.

Rayo Vallecano – Valencia 1:0 (Valencia – Rayo Vallecano 1:0)

Rayo vie stále zahrať pekne, ale na rozdiel od minulej sezóny zriedka boduje. Je predposledné, ale niečo také predznamenal už predsezónny výpredaj, takže žiadne veľké prekvapenie. S Valenciou je to raz tak, potom zas inak, takže tiež žiadne prekvapenie. Po neúspešnom Djukicovi pri kormidle to teraz vyzerá lepšie s Pizzim. Hlavne ak ešte nehovoríme o tomto zápase.

Stretnutie vo Vallecas sa hralo naraz s tým na Nou Campe. O víťaznom góle Raya som sa preto dozvedela až po zápase. Aimar sa objavil, len keď dostala gól Barcelona. Ono je to náhodou obdivuhodné, ako Barça dokáže spájať s fanúšikmi ktoréhokoľvek klubu. A stačí jej na to prehrávať. Ale aby som aimarovi nekrivdila, spomenul aj Viníciusa. Že nastupuje na scénu, t.j. asi ide vyrovnať. Nevyrovnal.

Na záver oslavovalo aj Rayo.