Keď Barcelona porazila v pohárovom štvrťfinále Atlético 5:4

Juan Antonio Pizzi 

V stredu je na programe prvý zápas štvrťfinále Copa del Rey medzi Barcelonou a madridským Atléticom. Dvojsúboj začína na Camp Nou a mnohým sa vynárajú spomienky na "to" štvrťfinále v roku 1997.

Tí, čo 12. marca sedeli na barcelonskom štadióne, majú nezabudnuteľný futbalový zážitok; tí, ktorí súboj sledovali v televízii si ho mohli zapamätať ako ten, ktorý sa vysielal bez komentára, keďže miestna televízia TV3 vtedy bola v štrajku a aj iní možno vedia, čo robili v ten deň, keď si Barça v úžasnom odvetnom súboji vybojovala postup cez Atlético.

Už prvý duel na Calderóne bol veľmi zaujímavý. Blaugranas v zostave so svojím dnešným trénerom Luisom Enriquem a so zosnulým trénerom Sirom Bobbym Robsonom na lavičke vybojovali v hlavnom meste sľubnú remízu 2:2. Dva góly z ihriska súpera sú vo vyraďovacej fáze hranej doma-vonku veľkou výhodou.

Odveta v Katalánsku však bola všeličo, len nie normálny zápas...

Atlético vyletelo na domácich bez bázne a hany. Jeho hlavnou zbraňou bol Milinko Pantić. Srbský futbalista nastrieľal do barcelonskej brány za polhodinu hattrick. Po treťom góle z jedenástky bola výhoda Barcelony v podobe dvoch vonkajších gólov fuč a zrazu Katalánci potrebovali štyri, aby postúpili do ďalšieho kola. Pamätníkov zápasu je možno veľmi veľa, ale macher je ten, čo má medzi spomienkami uloženú vieru v obrat v druhom polčase.

Robson síce tiež veriť nemusel, ale to, čo musel, bolo niečo spraviť. Tak spravil. Už pred skončením prvej štyridsaťpäťminútovky poslal do hry Stoičkova a Pizziho. Bol to však Ronaldo, hrajúci svoju jedinú barcelonskú sezónu, ktorý gólmi načal neuveriteľný zápasový zvrat. V 47. a 51. minúte šupla brazílska superstar Atlétom 2 góly.

Už o minútku bolo zase všetko inak. Milinko Pantić sa nadýchol k svojmu štvrtému presnému zásahu v zápase.

Pri stave 2:4 potrebovala Barça 3 góly. V prachu, do ktorého sa rozplynuli vidiny postupu, ostalo len zrnko nádeje na zázrak. Camp Nou to zrnko našiel a nechcel ho pustiť. Hnaný búrlivo povzbudzujúcimi tribúnami, na ktorých neskôr viselo: „Tak hrozne ťa nenávidíme, pretože sme ťa tak strašne milovali,“ skóroval Figo. Vyrovnávajúci gól bol opäť dielom Ronalda. Aj v tej chvíli ešte na góly vonku postupovalo Atlético. Dielo dokonal Juan Antonio Pizzi. Tento muž, dnes tréner mexického Leónu, bol autorom jedného z najviac oslavovaných gólov na Camp Nou.

Barcelona: Vítor Baía - Fernando Couto, Laurent Blanc (41. Christo Stoickov), Abelardo, Sergi, Gica Popescu (41. Juan Antonio Pizzi), Pep Guardiola, Iván de la Peña, Luis Enrique, Luis Figo (88. Miguel Ángel Nadal), Ronaldo, tréner: Bobby Robson

Atlético: José Francisco Molina - Carlos Aguilera (69. Juan Vizcaíno), Daniel Prodan, Juanma López, Toni Muñoz (55. Roberto Solozábal), Radek Bejbl, Santi, José Luis Caminero, Veljko Paunović (74. Roberto Fresnedoso), Milinko Pantić, Kiko, tréner: Radomir Antić

Góly: 47., 50. a 72. Ronaldo, 68. Figo, 82. Pizzi - 9., 29., 31. (11 m) a 51. Pantić

Rozhodca: Celino Gracia Redondo

Barcelona postúpila do semifinále, kde porazila Las Palmas - v celkovom sumári 7:0. Vo finále na Santiago Bernabéu vyhrala 3:2 nad Betisom Sevilla a jej hráči zdvihli nad hlavu víťaznú trofej.

V jednom z iných futbalových príbehov dvíhali na Santiago Bernabéu trofej k nebesám práve hráči Atlética, a to po porážke domáceho Realu Madrid.

A futbal nám ešte určite napíše ďalšie vzrušujúce story.