ŠFB: O bláznivých výsledkoch a pobláznených fanúšikoch

Po dlhej dobe trocha (trocha dosť) smútku v radoch Atlética.

Tak sa nám to v Španielsku pobláznilo. Atlético po deviatich víťazných ligových stretnutiach prehralo v Levante. Barcelona dostala gól v nadstavenom čase, Real ho dal a pre oboch to prekvapivo znamenalo remízový rezultát. Majstrovské boje sú naďalej riadne napínavé. A dole o nič menej vzrúša. Okrem definitívneho odsúdenca - Betisu si ich to ešte pár rozdá v bitke o zotrvanie v Primere.

Tesne pred Vianocami v 17. kole boli zase raz úspešnejšími celkami tie, ktoré nehrali na vlastnom štadióne. Vďaka 21 gólom hostia získali 19 bodov, kým domáci za 16 gólov 10 bodov. Bilancia zápasov – domáci: hostia: 3 výhry – 1 remíza – 6 prehier.

Po vzrušujúcom týždni španielskych mužstiev v Európe nasledovalo víkendové 36. kolo La Ligy. Vďaka skvelým víťazstvám Realu a Atlética sa vo finále LM rok po nemeckom súboji odohrá El Derby Madrileño. V infarktom semifinálovom zápase EL sa napokon rozhodlo, že španielskym zástupcom vo finále európskej pohárovej súťaže č. 2 bude na úkor Valencie Sevilla. A teraz už o ligovej zápletke:

Aj v 36. kole domáci zvíťazili len tri razy. No predsa len domáci uchránili vďaka 4 remízam niečo viac ako tí v 17. kole. Na troch štadiónoch brali všetko hostia, čiže nakoniec bodová remíza: 13:13. Gólovo 10:13 v prospech hostí. Len dva celky zdolali svojho súpera v oboch kolách, čiže doma aj vonku, Athletic a Almería.

Rayo Vallecano – Ahletic 0:3 (Ahletic – Rayo Vallecano 2:1)

Vo Vallecas sa v piatok začalo o štvrť hodinku neskôr. Toľko trvali upratovacie práce pred bránou Gorku Iraizoza. Fanúšikovia totiž šestnástku zahádzali papierikmi a hoci usporiadatelia boli usilovní, zapojil sa šibalsky aj vietor a papieriky zavieval späť na ihrisko.

V Plkátku sa na tom bavil Helix, kým ja som ešte spovedala Makaka a Pablita, o čom písali maturitný sloh z angličtiny. Makak sa nezaprel ako fanúšik a za deň, na ktorý nezabudne, si vybral ten, kedy sa hral zápas Barcelona – Plzeň. To Pabli popustil uzdu fantázii, písal love story, podľa ktorej je už ženatý a má chlapčeka Alexa.

Po vtipnom začiatku predviedol v 20. minúte akrobatický kúsok San José a hostia viedli.

Pri 0:2, po góle De Marcosa, začali fanúšikovia Athleticu rozšafne oslavovať, ale štadión vydržal, ako kontrolovali Txapeldun a Helix.

V druhom polčase ešte výsledok (aj zápas) okrášlil gólom z priameho kopu Ander Herrera.

Pre Aduriza bolo Rayo jediným aktuálnym členom Primery, ktorému ešte nedal gól, a hoci je útočník Baskov v streleckej forme, tak to ostalo aj po tomto súboji.

Rayo sa dostalo v druhej polke sezóny do pohody, ale nie do takej, aby ohrozilo Athletic, pevne kráčajúci do Ligy majstrov. Po zápase sa tak domáci tréner Paco Jémez mohol jedovať, že jeho zverenci absolútne nedokázali brániť pri štandardkách, brankár Rubén tiež nemal svoj deň, zatiaľ čo hostia si už mohli pripiť na tú LM, lebo účasť v nej už majú zabezpečenú.

Tak hurá do Európy.

Na sobotu si pre svojich fanúšikov trošku brnkania na nervy opäť pripravila Barcelona:

Barcelona – Getafe 2:2 (Getafe – Barcelona 2:5)

Fabregas napriek nepriazni fanúšikov stále dokáže oživiť hru, Busquetsovo jednoznačné, pre hru mužstva užitočné, miesto je v strede poľa, veľké tímy nemôžu ukazovať takú apatickú hru, akej je momentálne schopná Barcelona – to sú poznatky dobré už asi len pre ďalšiu sezónu.

V tej aktuálnej Barça už asi naozaj nemá nárok... (Hoci na druhý deň jej trošku so životnosťou nárokov pomohli Real aj Atlético.) V sobotu na Nou Campe síce gólovo (a pekne) odštartoval zápas Messi, aj Alexis jeden pridal, ale medzitým Lafita vyrovnal, hoci si to hlavný s postranným museli vydiskutovať, a napokon ešte skóroval hlavou v nadstavenom čase, čím zabezpečil bod z Barcelony pre svoj tím. Smola pre Kataláncov. Ale oni si o ňu zase koledovali...

A Tata si už sype popol na hlavu.

A ešte jedna spomienka na Tita.

Málaga – Elche 0:1 (Elche – Málaga 0:1)

Málaga síce ešte sama nemá naisto zaistené zotrvanie v najvyššej súťaži, ale zato pomáha ďalším ohrozeným. Minule nechala po prehre 0:1 tri body na Coliseu Alfonso Pérez domácemu Getafe, teraz ich po rovnakej prehre poslala z vlastného štadióna do Elche.

Už v jedenástej minúte o tom rozhodol gól Holanďana Rodriguesa, ktorý krásne pohotovo z diaľky zavesil.

A hostia si to pritom aj sami komplikovali, keď sa dal nezmyselne vylúčiť Botía a ešte aj Toño na lavičke schytal červenú.

Tri body si berieme, chlapci.

Osasuna – Celta 0:2 (Celta – Osasuna 1:1)

Nolito sa nám pekne rozstrieľal. V 33. kole dal gól Realu Sociedad a potom zvýšil kvótu – 2 góly v Almeríi a doma do siete Valladolidu; pokračovanie v sobotu v noci v Pamplone.

Skóroval v 23. (oblúčikom ponad brankára Andrésa Fernándeza) a v 30. minúte (strelou popri ňom) a bolo vybavené. Teda zápas bol vybavený, čo ale pre Osušky znamená, že ešte teda majú veľa práce, aby vybavili svoje pokračovanie v Primere.

Do zápasu sa nedostali aj kvôli tomu, že rovnako ako Nolito v útoku, v bráne Celty zažiaril Sergio Álvarez. Jeden jeho zákrok opísal kouč Luis Enrique „ako z inej planéty“.

Toto bude ťažké.

V telke išiel aj zápas Teplice - Sparta 3:1, pri ktorom sme doma žasli nad ľahkosťou, s akou sa dajú prekonať obrany. Ale vlastne ani nie tak žasli, len sledovali, veď Barcelona nás už túto sezónu naučila, že je to v podstate všedná vec. Sparta prvýkrát v sezóna utrpela porážku. A fanúšikovia jej to dali pocítiť. Alebo ani nie... Vyvádzanie s horu asi nemalo veľa spoločného. Trošku to v Tepliciach zadymili, a keď k nim išli prehovoriť tréneri s tlačovým hovorcom, tiež sa im ušla nejaká tá dymovnica pod nohy.

Ako vzdychol jeden z komentátorov (resp. nejaký spolukomentátor, no nezachytila som, kto to bol): a potom s nimi oslavujte titul. Ale napr. s Pablim a Donim by sa určite oslavovalo dobre.

V Taliansku prebiehala ešte väčšia divočina pred finále Talianskeho pohára v Ríme medzi Fiorentinou a Neapolom. Fanúšikovia po sebe strieľali, hádzali pyrotechniku... Náš Marek Hamšík pred zápasom ukľudňoval fanúšikov Neapolu a vyjednáva s nimi (konkrétne so synom šéfa neapolskej mafie, ako hlásajú titulky našich článkov), aby ostali na štadióne, potom v stretnutí prihral na gól, utrpel nešetrný bolestivý zákrok a s nafarbenými modrými vlasmi prvý zdvihol nad hlavu víťazný pohár.

Valladolid – Espanyol 1:0 (Espanyol – Valladolid 4:2)

V Španielsku sa v laligovej tabuľke ešte v sobotu v noci sa na Osasunu bodovo dotiahol Valladolid. A ostáva mu aj zápas k dobru, hoci to „dobro“ sme už spomínali – v stredu ním bude Real.

Zlatý, alebo aspoň trojbodový, gól pre domácich dosiahol v 20. minúte Rukavina. Bola to ďalšia pohotová strela z diaľky (a tak ako v Málage, bola jedinou, čo skončila v sieti).

Espanyolu sa možno neverilo pred sezónou, ale počas nej sa zdalo, že má všetko pod kontrolou. No pozor! Z posledných 18 možných bodov získal len jeden, a tak tiež stále nie je definitívne za vodou.

Pucela to nevzdáva.

Almería – Betis 3:2 (Betis – Almería 0:1)

V nedeľňajšom obedňajšom zápase získala tri body Almería. Tým sa vyšvihla nad zónu zostupu a strčila do nej Osasunu.

Také jednoduché to ale pre domácich nebolo. Góly padali až v druhom polčase. Óscar Díaz, ktorý sa už predtým zastreľoval, zabezpečil v 52. minúte Almeríi vedenie, ale už o minútku dostal po agresívnom faule na betiského obrancu Perquisa „zfleku“ červenú Suso. O pár minút vyrovnal Braian Rodríguez a potom definitívne otočil skóre v prospech vypadávajúceho Betisu Salva Sevilla.

Domáci to nevzdali. Vyrovnať sa podarilo Aleixovi Vidalovi. Rozuzlenie bláznivého zápasu prišlo v nadstavenom čase. Rozhodca prehliadol ruku domáceho Rafitu v domácej šestnástke a z následnej akcii strhol výhru na stranu Almeríe gólovou hlavičkou Azeez.

Nuž a pobláznení fanúšikovia vtrhli výhru oslavovať priamo na ihrisko.

Niekedy sa na to ťažko díva,

ale niekedy príde zaslúžená radosť.

Podvečer sa zase dostavilo veľké napätie k Atlétom. Čím bližšie k úspechu, tým je to horšie. Tak to funguje...

Milana – Mindrota som takého nervózneho, ako v stredu pred zápasom LM s Chelsea ešte predtým nevidela. Ale dopadlo to super, aj pre nás so Sunny-Sašou, čo sme si boli zapseuďačiť s Atlétmi. Čo už, každý sme iný. Ja budem (dúfam) celý svoj život verná Nitre a Barcelone a je super, s akými ľuďmi ma to vie spojiť, ale hlaví sú pre mňa práve tí ľudia, nie príslušnosť ku klubu. A s Atlétmi je super, ako sme sa zhodli cestou zo zápasu so Sunny. V Bratislave sa zišli Milan, Lubo a aj Miro s Barborkou z Prešova a ešte trošku z ďalej a (možno opäť za to) prišla zaslúžená odmena. Pred zápasom sme ešte prebrali prehru Leva vo finále KHL, na čo stačilo ešte pred zhliadnutím výsledku pozorovať aceho radosť v Plkátku. Potom sme sa usadili aj so Saškinými poslušne pozerajúcimi psíkmi pri dobrej, aj keď dosť štipľavej pizzi a pive a pozreli si ten zle začínajúci, ale o to sladšie končiaci semifinálový príbeh LM s nad očakávanie výborným futbalom .

Na druhý deň vo finále Slovenského pohára vyhrali Košice nad Slovanom. Ako, tiež fajn. No ale poďme naspäť k tomu Atléticu v La Lige. Aj nervy pred ligovým zápasom má každý inak, ako som zistila v miniankete na stránke Atlétov. A aj počas neho, ako bolo na nej možné sledovať...

Levante – Atlético 2:0 (Atlético – Levante 3:2)

Najprv si Atlético zopakovalo zlý začiatok z LM: 7. minúta: Filipe Luis – vlastný gól. Ale hoci sa madridskí hráči veľmi snažili a útočili, ako vedeli, obrat a dobrý koniec sa tentoraz nekonal.

Útoky sa valili na Keylora Navasa jeden za druhým, ale nič sa Atlétom „neujalo“ a kostarický brankár bol naozaj výborný. Druhý úder z čistého neba prišiel v 9. Minúte z kopačky Barrala.

Fanúšikov Atlética teda sladké pobláznenie počas zápasu prešlo. Do hľadiska Ciutat de Valencia ich prišlo 9 000 a odchádzali veľmi smutní,

hoci si to dlho nepripúšťali.

A kým v stredu som sa zamýšľala nad tým, že ja snáď idem fandiť Diegovi Costovi, tak v nedeľu ma skutočne prekvapil, ako férovo a s chladnou hlavou väčšinou reagoval. A samu seba som prekvapila, ako mi tých Atlétov bolo ľúto. Triumf Barcelony vždy beriem, o to nič, úspech Realu (a hocikoho) vždy prežijem, ale hoci to túto sezóne Atlético viackrát „len“ ubojovalo, práve za ten neustávajúci boj by som im to dopriala.

Aj Chelsea to v nedeľu zase poondila. Remizoval 0:0 s Norwichom. Bohužiaľ pre aceho, ale bohužiaľ pre Liverpool Manchester City v Evertone nie, z čoho sme s ocinom deň predtým kúsok videli. Aj v Anglicku teda dobrá zápletka.

Na ďalšie pocuchanie nervov sme si doma pustili ešte Jablonec – Plzeň 2:2. A remíza „ocinovej“ Plzne už znamenala titul pre Spartu.

Sevilla – Villarreal 0:0 (Villarreal – Sevilla 1:2)

V Seville zatiaľ tiež boli dobré šance, ale gól nepadol. Najlepšiu nevyužil 20 minút pred koncom argentínsky obranca ponorky Musacchio. Výborný bol v jej drese znova raz Giovani.

Pred zápasom sa tímom remíza možno málila, ale zase tak zle sa im nestalo. Sevilla skončí najhoršie šiesta a Villarreal sa ako nováčik tiež predstaví budúcu sezónu na európskej scéne – no „ako sen“ ako povedal tréner Marcelino.

Sevilla po 147 stretnutiach „zase“ odohrala jedno bez kariet. Pred týmto víkendom to bolo naposledy v 4. kole sezóny 2010/11.

Dneska to tam nepadne.

A potom už vybehol na svoje stretnutie 36. kola Real. Real, ktorý je až v hnusne výbornej forme, ktorý v semifinále za pár minút zničil Bayern. S deckami, s ktorými chodíme fandiť Barcelone, sme pri tom četovali a robili si srandu, že napokon Real pomstil Barcelonu za vlaňajšie semifinále. Trocha irónia. Irónia osudu, ako písal tuším Miro.

To ligový súper Realu – Valencia si cez týždeň prežila skok z neba do pekla. Opäť raz dokázala úžasne otočiť zápas EL. Tentoraz to bolo semifinále proti Seville. Po prehre 0:2 v prvom zápase vyhrávala doma 3:0. Až do 94. minúty, keď posunul do turínskeho finále Sevillu M´Bia. Nesledovala som Plkátko, takže neviem, ako veľmi to zasiahlo aimara a Kilyho. O Nerviho radosť sa zato nebolo treba báť.

Real Madrid – Valencia 2:2 (Valencia – Real Madrid 2:3)

Zápas na Santiago Bernabéu začal minútou ticha za zosnulého starého otca Daniho Carvajala. Smutné.

Ale pre nás s ocinom bol smutný aj pohľad na prvých pár minút zápasu, pri ktorých sme skonštatovali, že toto je len otázka času... ten čas ale doniesol všeličo nečakané.

Ocino to statočne sledoval, ja som išla spať, akože aby som sa stihla dobre vyspať pred skorým ranným budíčkom na vlak do Bratislavy, ale aj tak som pri každom jeho skríknutí „gól“, dobehla do obývačky a po tom infarktovom konci som nemohla zaspať už vôbec...

Ancelotti povedal, že jeho tím zaplatil za svoje úsilie vynaložené v Mníchove v semifinále LM. A to ako vážne? Nuž, ja by som skôr „smekla“ pred Valenciou, ktorá zohrala semifinále EL na „šľaktrafenie“ dva dni po Reale. Tá teda výborne zabojovala u silného súpera.

Pred prestávkou skóroval Mathieu. Po nej vyrovnal kat Bayernu – Sergio Ramos. Pre hostí to ale nebol žiadny definitívny úder. Už o 5 minút prízemnou strelou dostal svojich opäť do vedenia Parejo. Nevzdával to však ani usilovne útočiaci Real. A v 92. minúte udrel Cristiano, a to parádne, ekvilibristicky.

Ale aby sa nezabudlo: keď bol vo Valencii super Keylor Navas, tak v Madride v bráne Valencie hyper Diego Alves. V strede poľa mala zasa Valencia výborných Pareja s Keitom.

Tuším to s tou Valenciou nebude také ľahké.

Ale tie remízy mi tento víkend trocha liezli na nervy. Aj Nitrička „len“ remizovala v Banskej Bystrici a Dunajská „až“ remizovala v Myjave. A teraz zaspite!

A o pár hodín vstaňte a choďte na vlak do práce! No dobre, to by sa ešte zvládlo. Ale prečo došľaka neviem pohotovo zareagovať na otázku: „a bývaš tam s priateľom?“ ideálnou odpoveďou: „nie, ešte nebývam“ ale: „nie, s kamarátkami.“ Blbá! Tak sa potom hodinu rob, že spíš. Prvé otvorenie očí: „A nevymeníme si čísla? To sa môže hodiť, keď máš v Blave známeho od nás.“ „No, šak áno, môže sa hodiť...“ (šlaka) Druhé otvorenie očí: „A neskočíme v tej Blave niekedy von?“ „Hmmm... no... veď... možno... volakedy... ale nejako nemám čas...“ (no do ri.i, to bolo chabé)

V Taliansku nemajú len víťaza pohára, ale už aj majstra. Juventus k nemu prišiel, keď druhý AS Rím nečakane padol v Catanii 1:4. V milánskom derby vyhralo AC nad Interom 1:0.

Aj u nás sa v pondelok už mohlo rozhodnúť o majstrovi, ako som náhodou začula z telky. Slovan ale v Žiline prehral 0:2, čo je na končiacu sezónu dosť umenie.

Ani vo Francúzsku sa ligový titul ešte neoslavoval, PSG iba remizoval v Sochaux. Nasledujúcu šancu na potvrdenie titulu má v stredu. Medzi francúzsku elitu sa po 6 rokoch vracia Metz, do druhej ligy po Ajacciu definitívne padá aj Valenciennes. Bielsa má od novej sezóny trénovať Marseille, Guingamp získal po finálovej výhre nad Rennes Francúzsky pohár.

V Nemecku majú nezvykle uboleného majstra. Bayern si aspoň trochu napravil chuť v Hamburgu, ktorému nepomohol v jeho boji o záchranu a porazil ho 4:1. O dvojici priamo zostupujúcich sa ale rozhodne až v poslednom kole. Najhoršie sú na tom Norimberg a Braunschweig.

Ďalšia „sprostá“ remíza sa zrodila v pondelok v Anglicku. Liverpool vyhrával na štadióne Crystal Palace 3:0 a napokon z toho bola remíza 3:3.

A v Španielsku prišla ďalšia, čo sa „vybavila“ v nadstavenom čase:

Real Sociedad – Granada 1:1 (Granada – Real Sociedad 1:3)

„Zlatý bod,“ pochvaľoval si hráč Granady José Luis Recio úlovok, čo si odnášajú hostia z Anoety.

Aj im sa to podarilo vďaka gólu „v nadčase“. Oplatilo sa bojovať do záverečného hvizdu. Tesne pred ním vsietil gól Nigérijčan Ighalo. Ešte keby to tak nebolo z ofsajdu... No..., asi bolo.

Za domácich skóroval v 78. minúte Carlos Vela a plno domácich šancí ostalo nevyužitých. A pár aj hostí.

Na každej strane bolo aj po jednom vylúčenom, ale červené pre Mikela Gonzáleza a Recia padli v približne v rovnakom čase, takže žiadna dlhá presilovka sa nekonala.