O novom španielskom kráľovi – Zhrnutie 38. kola Primera División

Radosť Atlética - veľká a neutíchajúca.

 

V poslednom zápase La Ligy sa medzi Barcelonou a Atléticom opäť zrodila (túto sezónu už tradičná) remíza a vďaka nej Španielsko oslavuje nového majstra. Od roku 2004, keď bola ligovým šampiónom Valencia, prvýkrát iného ako Barcelonu alebo Real Madrid. Kráľom Španielska sa po 18-ročnej prestávke stalo Atlético Madrid. Smutný osud zostupujúcich postihol po Betise aj Valladolid a Osasunu, t.j. mužstvá, ktoré boli v pásme zostupu už pred 38. kolom.

  

Na koniec prvej rundy tohtosezónnych ligových zápasov sa zrodili tri vysoké výhry domácich. Ponorka rozdrvila Errealu, Athletic Bilbao Almeríu a Granada Valladolid. Celkovo domáce mužstvá na body vyhrali 17:11, 5-2-3, skóre: 20:8.

Cez týždeň pokračovali hokejové boje na Majstrovstvách sveta v Bielorusku, pre české a slovenské farby dosť blbo (pre nás, očakávane, blbšie) a aceho tvorba (=cinty) sa rozvíjala do netušených rozmerov.

Vo víkendom záverečnom kole La Ligy sa potom zrodila navlas rovnaká bodová bilancia ako v tom devätnástom: 17:11 za 5 domácich víťazstiev, 2 remízy a 3 výhry hostí. Žiadne vysoké víťazstvá diváci nevideli (max. 3:1), a tak skóre bolo o čosi chudobnejšie: 14:10.

Málaga – Levante 1:0 (Levante – Málaga 1:0)

Zápas na Rosalede za veľa nestál. Aspoň jedným gólom ho po hodine hry prikrášlil Portillo.

Schuster svoj posledný zápas na lavičke Málagy na tej lavičke nedokončil. Prieto Iglesias ho v druhom polčase vykázal na tribúnu.

Už tradične sa však predviedol Keylor Navas v bráne hostí a zachránil ich od ďalších gólov.

A na jeden sympatický moment v stretnutí ma na druhý deň upozornil Mindrot-Milan. Keď v druhom dejstve dostal stredopoliar Levante Papa Diop druhú žltú, a teda následne červenú, férovo to uznal, podal ruku rozhodcovi a pokojne zišiel z trávnika. Málo vídané.

Tak sa tu majte.

Real Madrid – Espanyol 3:1 (Espanyol – Real Madrid 0:1)

Realu (po posledných chabých kolách) vyšla dôstojne a víťazne aspoň rozlúčka s ligovou sezónou.

Prvý gól padol, podobne ako v prvom zápase, krátko po odohratí prvej hodiny hry. Dal ho Bale. A na konci zápasu si ešte dali prestrelku Morata s Pizzim, v ktorej domáci útočník vyhral 2:1.

Napokon však Realu toto víťazstvo nepomohlo vytiahnuť sa na konečnú druhú priečku tabuľky a pred finále LM ho naplašilo Ronaldovo odstúpenie už počas predzápasovej rozcvičky a Benzemovo druhopolčasové striedanie, takisto pre zdravotné problémy.

Objatie Ancelottiho a ďalšieho lúčiaceho sa trénera – Aguirreho; Mexičana, ktorý odchádza od pericos.

Nasledoval zlatý klinec kola a celej tohtosezónnej La Ligy:

Barcelona – Atlético 1:1 (Atlético – Barcelona 0:0)

Tak ako nebol naplnený dopyt Atlétov po lístkoch na Nou Campe, ja som tušila už pri rezervovaní stola v bratislavskom podniku, že my sa tam asi nenadžgáme. Už v piatok večer mi vychádzal jeden nad počet (miest okolo stola), v sobotu ráno sa mi ozval druhý a ako sa blížil zápas, dochádzali do podniku ďalší neohlásení – Atléti Milan a Lubo doniesli aj tretiu posilu - Portera, Miro vošiel s úsmevom aj s dvomi kamarátmi, Matúš aj s parťákom a Peťo aj s parťáčkou... napokon tuším 15 kusov, ak som to dobre spočítala. Ale dobrých ľudí sa veľa zmestí. Doniesli sa stoličky aj ďalšia lavica...

Ja už som medzitým Atlétom zo seba sypala zážitky z úžasnej piatkovej výhry Nitričky nad Trnavou 3:0. Ako sa na tribúne bavili asi 10-12 roční žiaci Nitry, že najlepšou stopérskou dvojicou na svete je teraz Godín – Miranda a ja s ocinom sme do seba nechápavo drgali: „Počuješ, o čom sa bavia? Kto vie, koľko slovenských športových redaktorov o takom tuší.“ Od Sebyka by aj pusu dostali. Aj keď možno nie takú žhavú ako Rakitič. A sme pri Seville. To bol druhý bod, o ktorom som rozprávala. Nitrička hrala ako Sevilla v Turíne. Ale efektívnejšie. Trnava mala šance a Nitra strieľala góly... No a ešte som prišla na to, či to ono nitriansky úspech s Trnavou nebude nejako spojený s úspechmi Atlética. Milanovi sa to celkom pozdávalo. A napokon aj vyplnilo...

Začalo sa hrať, ešte som mrkla na vedľajšiu telku, kde bežal zápas Česko – Dánsko a s prekvapením zistila, že z 3:1 je zrazu 3:3, potom sme ešte pokukávali, ako Česi prehrali na nájazdy a už sme sa sústredili na futbal.

Dlho si zápas neužili Diego Costa ani Arda Turan (neskôr sa z barcelonskej strany pridal Busquets). Skončili na lavičke so zranením a s plačom. V 33. minúte padol úžasný gól z kopačky Alexisa.

Ale podobný gól dal nedávno... „Diego Barcelone v štvrťfinále LM,“ doplnil ma hneď Peťo. Milan mal ale do druhého polčasu pripravený scenár, že hneď v úvode príde vyrovnanie.

Prišlo. Z hlavy Godína.

A potom už nič. Len obrovská radosť Atlétov.

V sobote sa obrovsky tešia aj naši Atléti v Bratislave. Camp Nou aplauduje a my sa s tým pred telkou tiež zmierujeme a gratulujeme aspoň tým našim Atlétom...

Ale môže pokračovať fajn večer – veď fandíme našim hokejistom pri víťaznom zápase s Talianskom, pozeráme sa aj na záver berlínskeho finále Nemeckého pohára, v ktorom Bayern s Pepom Guardiolom vyhráva gólmi v predĺžení 2:0 nad Dortmundom, rehoceme sa na dvojníkovi Iturru z Granady, ktorý bol asi z Nitry, aspoň ju spomínal. Atléti sa vonku bavia so španielskymi fanúšikmi a Katalánec im nakazuje, že ale musia vyhrať aj LM, lebo bude zle. Ja som k tomu pridala, že sa ešte Nitrička musí zachrániť, aby bol ligový triumf Atlética úplne ospravedlnený. Aj keď takáto požiadavka asi ostane osamotená. Ale aspoň sme si s Milanom „dali na to,“ keď som zistila, že Dunajská prehrala v Košiciach. Júúúúj, keby sa tak naozaj tá Nitrička zachránila... jedine, že by nie a dopadne ako v pondelok naši hokejisti...

V Čechách sa v sobotu po dlhom jedenástkovom rozstrele (7:8) vo finále českého pohára rozhodlo, že Sparta si z tejto sezóny pripíše medzi úspechy double. Porazila ligového vicemjstra z Plzne.

              

V Španielsku sa v sobotu tiež ešte niečo hralo:

Valencia – Celta Vigo 2:1 (Celta Vigo – Valencia 2:1)

Celta vyhrávala už v 5. minúte, keď Iñigo López gólom zakončil krásnu akciu po osi Nolito -Jonny - Íñigo López. Hostia síce mali viac loptu na svojich nohách celý zápas, ale už neboli nebezpeční.

Domáci sa skonsolidovali a dvoma gólmi otočili. Ešte v prvom polčase vyrovnal Feghouli a víťazný gól dal v 55. minúte Piatti.

Netopieri sa teda s ligovou sezónou rozlúčili víťazne a práve vďaka víťazstvu nad Celtou sa v tabuľke posunuli pred ňu – na 8. miesto.

Výhra na záver.

V nedeľu na obed prišlo k takej istej situácii – bodovému dorovnaniu a preskočeniu v tabuľke:

Real Sociedad – Villarreal 1:2 (Villarreal - Real Sociedad 5:1)

Vo Valencii dostal Real Sociedad nakladačku a ponorka ho dokázala pokoriť aj na Anoete.

Vybojovala si tým dlhší oddych, keďže ako 6. tím Primera División bude hrať iba jedno predkolo EL, zatiaľ čo 7. Real Sociedad dve.

Svoju výbornú sezónu v žltom drese potvrdil prvým gólom zápasu Giovani dos Santos, druhý gól pridal Uche, Vela v nadstavenom čase už len znížil a tréner hostí Marcelino tak mohol skonštatovať: „Keď som prišiel do klubu, nemyslel som, že niečo takéto sa môže stať skutočnosťou.“

Parádna nováčikovská sezóna.

Villarreal má ako tohtoročný nováčik ešte veľmi živé spomienky na úporný boj v Segunde. Asi preto večer pohotovo súcitne poslal podporné slová trom zostupujúcim: už dlhšie známemu Betisu a ďalším dvom, ktorí boli jasní po ukončení zápasov o záchranu, štartujúcich o šiestej:

Rayo Vallecano – Getafe 1:2 (Getafe - Rayo Vallecano 0:1)

Getafe balansovalo nad priepasťou a Rayo by ho do nej úplne spokojne postrčilo, ale hostia našli svojho spasiteľa. Je z Rumunska a volá sa Ciprian Marica. Ono keď už Rumun, možno by mal byť za spasiteľa menovaný radšej tréner Cosmin Contra, ale za tento zápas a dva rozhodujúce góly to určite pripadne útočníkovi.

Prvý strelil pár minút pred prestávkou. Trashorras ale nemal zľutovanie a v 66. minúte vyrovnal.

Záver bol až gýčovo dramatický: brankár Júlio César (pomocník spasiteľa) zachránil svoj tím pred gólom Galeana a v nadstavenom čase strelil Marica z jedenástky víťazný „záchranný“ gól domácich.

Dokázali sme to.

Osasuna – Betis 2:1 (Betis – Osasuna 1:2)

Rovnakým výsledkom skončil aj ďalší súboj o záchranu, ale tento krát bol domácim na... figu. Batisu už taktiež o nič nešlo, len s tým rozdielom, že pred zápasom nemal jasnú záchranu, ale zostup do Segundy. No podobne ako Rayo bral zápas vážne.

Osasuna zápas v podstate vybavila už do 15. minúty. Vtedy už viedla o dva góly, ktorých autormi boli Oriol Riera a Acuña. Aj keď hovoríme len o 15. minúte hry. Medzitým – už po prvom góle, na štadióne nevydržala bariéra, dosť ľudí sa zranilo, väčšina našťastie len ľahšie. Na ostatných štadiónoch sa kvôli tomu predĺžila polčasová prestávka.

Ak sa vrátime k športovej stránke: aj keď už bolo 2:0, Andalúzania mali šance – nielen na vyrovnanie, ale aj na zvrat v skóre. Osušky podržal výborný gólman Andrés Fernández. Betis aspoň znížil vďaka Chicovi.

Osasune na ostatných štadiónoch nepomohli, a tak sa 38-ročný Patxi Puñal lúčil veľmi smutne. Doterajší kapitán konči s futbalom a jeho Osasuna po 14 rokoch opúšťa najvyššiu súťaž.

Na ihrisku zle, v hľadisku ešte horšie.

Almería – Athletic 0:0 (Athletic – Almería 6:1)

Aj levom, pevne usadeným na 4. priečke, mohlo byť posledné kolo šum a fuk, ale tiež to tak na ihrisku nevypadalo. Domáci však dokázali uhrať potrebný bodík, a to im stačilo. Spolu s Elche a Villarrealom tak ostáva v Primere aj tretí nováčik, ktorý pred sezónou vzišiel z play-off.

Podľa trénera Francisca Rodrígueza Almeríu k záchrane doviedla pokora.

Aj my sme to dokázali.

Valladolid – Granada 0:1 (Granada – Valladolid 4:0)

Tak toto bol ten pravý súboj o záchranu. Na konci jeden plakal a druhý sa smial. A možno aj niektorí hráči Granada plakali, ale od šťastia. S nimi aj ich fanúšikovia, ktorí sa na rozhodujúci zápas trmácali aj vyše 6 hodín autobusom.

Pucela nedávno šokujúco remizovala s Realom Madrid. Zato v nasledujúcich dvoch stretnutiach nedokázala získať ani bod s Betisom ani s Granadou. Definitívne ju do druholigovej spoločnosti poslal vlastný gól Mitroviča.

V druhom polčase Granada úporne bránila výsledok a ubránila.

Kormidelník domácich – Juan Ignacio Martínez zobral zodpovednosť za vypadnutie na seba. Kouč hostí Lucas Alcaraz aj po úspešnom boji o udržanie sa usúdil, že tím potrebuje na trénerskej lavičke zmenu a odchádza.

Vo futbale vždy pri sebe:

radosť

a smútok

Kolo ukončil čerstvý (staro)nový šampión Európskej ligy:

Sevilla – Elche 3:1 (Elche – Sevilla 1:1)

Na európskej scéne pokorila Sevilla cez týždeň Benficu. Súper bol výborný, no nebolo mu súdené dať gól. Alebo si nemohla pomôcť kvôli kliatbe Bélu Guttmana? Nuž, to Sevillu trápiť nemusí, po úspešnom penaltovom rozstrele patrí triumf jej.

Oslavu by na štadióne Ramón Sánchez Pizjuán asi nepokazilo nič, ale hráči ju ešte vylepšili výhrou na záver ligového ročníka. Dvojgólový bol v zápase Iborra a medzi jeho presnými zásahmi sa trafil Jairo.

V závere za Elche znížil Boakye.

Rozlúčka s krásnou sezónou.

Španieli tento rok berú všetko. Po víťazovi EL majú jasný triumf aj v LM, hoci ešte nie je jasné, či ho z Lisabonu donesie Real alebo jeho madridský sused Atlético. Nedostatky španielskej súťaže sú niekedy možno až zarážajúce, a o to viac môžu byť výsledky jej mužstiev v Európe – napr. triumf 9. mužstva minulej sezóny Primera División.