O tom, ako sme opäť raz zbehli „dole Ramplú“

Tak nám niektorým zase raz zabezpečil dovolenku Gamper, čiže príležitosť zájsť do Barcelony, pozrieť si futbal, dokonca spojený s lákavou predsezónnou šou, nakúpiť (hlavne) v Botige, okúpať sa v mori, poprechádzať sa a poobdivovať luxusné autá v snobskom Monaku, zastaviť sa aj v Taliansku...


Termín zápasu však bol určený dosť neskoro, keďže hlavný bod futbalového leta v Barcelone boli tentoraz prezidentské voľby. Vyhral Bartomeu, takže Arda sa nemusel pobrať naspäť do Madridu, ale spoločne s Aleixom Vidalom ešte nemohol ani vybehnúť na trávnik Camp Nou a až do zimy budú noví hráči dokonca aj bez barcelonského dresu s číslom. Trojica zo slovenskej penye ich už ale mala možnosť vidieť na kongrese fanklubov.

Nuž a narýchlo sa teda stihla dať dokopy aj partia, čo sa vybrala na dlhší výlet. Tí, čo sme takýto výjazd absolvovali aj minulé leto, sme si v Monaku pochvaľovali kopec miesta na pláži. Na rozdiel od vlaňajška sme tam totiž dorazili po víkende.

V Barcelone sme nemohli vynechať prechádzku Ramblou alebo ako hovoril Záhorák Jožko - jeden z najčastejších účastníkov zájazdov do Barcelony, proste „zbehnúť dole Ramplú.“ Záhorácky Sionko s ním tentoraz nebol, a tak sme ho aspoň „na jeho počesť“ pri každej príležitosti citovali, presnejšie jeho výrok z minulého roku: „že sem já sem vúbec šeu.“ Keď je to zo srandy, tak sa to ľahko omieľa dokola. Stihli sme aj nočnú vysvietenú Sagradu Familiu, prehliadku akvária, jazdu lanovkou nad prístavom, spoločné polnočné jedlo a také fajn veci.

Ako sme v Monaku pociťovali menší nával ľudí, vlani pohodičkový Gamper bol tentoraz bohatší o vyše 20 000 ľudí, ktorí okupovali Botigu, v ktorej sa nedalo pohnúť a vypili nám na Camp Nou všetko pivo... S predsezónnym predstavovaním a predzápasovým programom sa meškalo, ale úžasná svetelná šou s ohňostrojom a búrlivé ovácie postupne prichádzajúcimi čerstvými držiteľmi „tripletu“ nám všetko vynahradili. A samozrejme samotný zápas o Trofeo Gamper proti AS Rím. Zaujímavejšie a kvalitnejšie predstavenie ako bol zápas s Leónom. Mali sme dobré miesta, hoci za bránou. Pred dvomi-tromi rokmi som si pamätala jediný zápas, čo som sledovala spoza brány: Nitra – Sparta, keď som mala asi 5 rokov. Odvtedy snáď jedine s výnimkou Nitry a Lipovej skoro vždy sedím za bránou. Na Letnej pri zápase ČR – Španielsko (1 polčas tuším), aj pri tom medzi Spartou a Athleticom, v Miláne, v Amsterdame, v Manchestri, pri reprezentačných zápasoch v Žiline (vždy na tej strane, kde už nepadajú góly, no výnimkou a dostatočne dobrou náhradou bol zápas proti Španielsku, keď sme neboli so Sunny za bránou, ale blízko pri nej – tam, kde sme mali úžasný výhľad na Stochov víťazný gól). Aj naposledy na Camp Nou sme skončili za bránou. Za tou, kde Messi strelil druhý gól a kde predtým Bravo chytil penaltu... Väčšinou sú to ozaj dobré miesta. Teraz na nich vadilo, resp. strašilo to, že sme sedeli za bránou Barcelony a báli sa, že Neymar, Messi a Suárez už do druhého polčasu nenastúpia a my ich, ani poriadne útočné akcia a góly, neuvidíme. Videli sme - celkom dobre aj veľké nedotiahnuté akcie z úvodu zápasu, aj góly Neymara a Messiho, ale aj akcie priamo pred nami, keďže útočné hviezdy Barcelony predsa len na časť druhého dejstva zápasu nastúpili. No a najkrajší gól tiež padol do „našej“ brány – Rakitičov. Už dosť dávno ho mám ako hráča rada (ešte z jeho sevillských čias) a po tom, ako sa mi všetci smiali, keď som si kupovala jeho dres, aby som si s tým dresom následne užila kopec „slávy“ na spoločných akciách (hlavne sledovaní finále LM s jeho gólom), ešte radšej. Aj v gamperovský večer na Camp Nou získal ocenenie pre najlepšieho hráča.

Po zápase sme sa nikam neponáhľali, ale spokojne sledovali, ako sa štadión vyprázdňuje a do hotela nás išla väčšina spolu peši. Bolo krásne, teplúčko, hotel v centre... Po cca. trištvrtehoďke sme dorazili a ešte si dali na oslavu príjemného večera malú „izbovicu.“ 

Na druhý deň sme doobeda pobudli v Barcelone a potom už cestovali busom domov. Ešte jednou dlhšou zastávkou bola pláž v Lido di Jesolo a Benátky. Ja som nimi nebola zrovna uchvátená. Chcela by to, asi ako všade, dlhší čas a viac miest mimo turistického centra. Tak si aspoň môžem povedať, že som tam už bola a mamine som doniesla darček, ktorý odvtedy obdivujú známi a rodina – pekný biely slnečník.