Nuno Espiritu Santo sa teší z výhry Valencia a z druhého miesta v tabuľke.
Real a Barcelona si v 4. kole schuti zastrieľali a doma nevyhrali ani tí, čo mali. Jediným domácim víťazom bol Villarreal. Hostia v siedmich dueloch vyhrali a dva razy získali bod za remízu.
Preto z pohľadu domácich tristná bodová aj gólová bilancia: 5:23, 12:30.
Kolo otvorili piatkovým stretnutím minuloročný a tohtoročný nováčik: Elche a Eibar. Dominoval čerstvý nováčikovský vietor, ktorý priviali na štadión Martínez Valero hostia z Eibaru. Už v 3. minúte viedli po prízemnej strele Daniho Garcíu a pred prestávkou gólový film zápasu aj uzavreli. V 42. minúte sa trafil hlavou do prázdnej brány, ktorá pred ním ostala, stopér Albentosa. Oslavoval tak, ako to vymysleli Brazílčania Mazinho, Bebeto a Romario na svetovom šampionáte 1994.
Domáci tréner Fran Escribá sa pred zápasom vyjadril, že body potrebné na udržanie sa v Primere treba zbierať hlavne proti súperom ako je Eibar. Nevyšlo. Jeho hráči si na svoju adresu počas zápasu vypočuli aj piskot hľadiska a potvrdili, že v piatok hrať nevedie. V minulej sezóne nevyhrali ani jeden piatkový súboj v La Lige.
Eibar ukázal, že body vie zobrať aj zvonku.
Ten Escribá sa stále viac podobá na Mourinha.
V sobotu nastupoval Real na Riazore s cieľom ukázať, že to vie aj na domácej scéne. Darilo sa – zo začiatku viac gólmi ako hrou, ale to je to dôležitejšie. A že ich bolo nakoniec fakt dosť. V prvom polčase Deportivo dostalo tri, v druhom dva aj dokázalo dať (Od fanúšikov si ich „vypije“ asi zase Iker. Keď sa dostane do brány. Proti Elche vraj nie.), hoci jeden len z prísnej penalty, ale schytalo ďalších 5. Tri boli od Cristiana (z nich jeden z ofsajdu), 2 od Balea, exemplárny od Jamesa Rodrígueza a premiérový za Real od Chicharita (taky celkem slušnej © tunak) a v nadstavenom čase aj druhý a historická výhra bola na svete. Depor miestami vypadal trocha nezúčastnene. Nuž, stáva sa.
James Rodríguez ukázal už aj v Primere, ako sa dávajú krásne góly.
Čo James? Ja som dal tri.
Škoda, že vo futbale sa rátajú aj góly, čo tím dostane a body...
No na kieho frasa?
Aj na novom San Mamés začali lepšie hostia. Aspoň gólovo. Chybu Iturraspeho, nad ktorou smútil aj Helix v Plkátku, využil krátko pred prestávkou Jhon Córdoba a Granada vyhrávala nad Athleticom.
V druhom polčase Athletic ukázal, že o víťazstvo ešte poriadne zabojuje. Pomohol striedajúci Mikel Rico, prišli dobré šance... Granada však prežila. Athletic nezvládol po pohárovom predstavení druhý súboj v jednom týždni.
Caparrós tak vyplienil štadión svojho klubu z minulej sezóny a Granada aspoň na chvíľu vyskočila v tabuľke na druhú priečku hneď za Barcelonu.
4. kolo Primery si zapísalo aj tretiu výhru pre hostí.
Ale štadión majú pekný. Aj Euro sa na ňom bude hrať.
Po Athleticu nastúpil ešte väčší domáci favorit Atlético. Proti nemu vybehla na trávnik na Vicente Calderón Celta Vigo. Začalo sa tradičnou španielskou minútou ticha, tradične nekomentovanou za koho. No, od komentátorov by stačili aj základnejšie poznatky o španielskom futbale.
V bránke Atlética po prehre v LM naspäť Moyà. Simeone zato ešte naspäť na lavičke nie je, takže ho z lavičky zase zastupoval Mono Burgos.
A div sa svete, aj v Madride išli do vedenia hostia, a to husárskym kúskom - pätičkou od Pabla Hernándeza. V 31. minúte už však bolo vyrovnané. Autor gólu: Miranda. Tentoraz pre neho menej častým spôsobom - nohou. Jeho partner z momentálne najlepšej stopérskej dvojice na svete (© nitrianski futbaloví žiačikovia) ešte v prvej štyridsaťpäťminútovke zariadil pre domácich vedenie. Hlavičkou.
Nová zápletka prišla v druhej polke z pokutového kopu. Fauloval Miranda, pecku premenil Nolito. Z ďalšieho vedúceho gólu sa už-už tešil mladý mexický útočník Raúl Jiménez, ale ten nebol uznaný kvôli ofsajdu. Griezmannovi tiež nebolo súdené. Jimeénezovi to nevyšlo ani na druhý raz a ani ďalším Atlétom. Celta odolala aj záverečnému mohutnému obliehaniu.
Hoci vo štvrtom zápase kola získali hostia len bod a domácim aspoň bod ostal, radosť hostí a smútok domácich boli minimálne také veľké ako v predchádzajúcich dueloch.
Z tohto hádam nebude gól... Bude.
Ako posledný mal v sobotu výkop súboj medzi Espanyolom a Málagou. Opäť na úvod minútka ticha a rozbehlo sa.
Až na piaty pokus strelili úvodný gól domáci hráč, konkrétne pre Španielsko znovuobjavený Caicedo.
V druhom polčase ale vyrovnal Camacho a hoci v 88. minúte strelil druhý gól Espanyolu Stuani, na tri body to domácim nestačilo. V nadstavenom čase totiž ešte prišiel krásny zásah Dudu z priameho kopu, a tak to aj na Cornellà El-Prat skončilo remízou a body sa delili.
Idriss Kameni zneškodnil prvú šancu stretnutia. Gólman Málagy predtým chytal za Espanyol.
V nedeľu na obed som zapínala telku s tým, že si idem pozrieť Real Sociedad – Almería, no dávali Segundu: Osasuna – Mallorca. Súboj, ešte nedávno celkov Primery, bol veľmi zábavný. 0:1, 1:1, 1:3, 6:3 a nakoniec 6:4. Okrem toho sa triasla aj brána (priamo na spojnici brvna a žrde) a nejaké góly neboli uznané kvôli ofsajdom.
V Primere zatiaľ prekvapivo pokračovalo plienenie domácich štadiónov. Aj v San Sebastiane bodovali
hostia, a to naplno. Erreala síce opäť skórovala krátko pred záverom zápasu – v 84. minúte Chory Castro, ale v nedeľu to na zápasový obrat nestačilo, keďže v jej sieti dovtedy skončila lopta dvakrát. Vlastný gól zaznamenal De la Bella a druhý obranca Almeríe Mauro Dos Santos.
Carlos Vela netrafil.
Hanba mi, že som zase „obetovala“ Villarreal. Keď hrali na Madrigale zápas s Rayom, ja som už bola u Jožka, kde sme aj so Sunny mali trojzápasový nedeľný maratón, ale prvý sledovaný súboj nebol z la Ligy, ale z Premier League. Boli sme zvedaví na šláger Manchester City – Chelsea. „Menšie zlo“ boli pre nás Citizens, pre Sunny dokonca dobro, ale po vylúčení Zabaletu a góle Schürrleho to už nevyzeralo dobre.
Klobúk dole pred fanúšikmi Chelsea, ako privítali na ihrisku Lamparda v drese City a museli ešte aj zvládnuť tú iróniu osudu, keď vyrovnal. Mohol streliť aj víťazný, ale ostalo 1:1.
Pobavilli sme sa na reportáži Leicester City – Manchester United 5:3. Nič v zlom, ale bola to sranda, väčšia ako Osasuna – Mallorca.
A čo som to písala minule o Bundeslige? Nič moc prekvapivé? Nooo, Bayern je stále medzi tými s najviac bodmi – 8, ale okrem 2 výhier má už 2 remízy a spoločnosť mu robia Paderborn, Mainz a Hoffenheim. Myslím, že tunak v plkátku spomínal úžasný gól Paderbornu. Stredopoliar Moritz Stoppelkamp sa trafil proti Hannoveru z 82 metrov. Dortmund už druhý raz v sezóne prehral – v Mainzi 0:2 a prišiel o ďalšieho zraneného hráča – Mchitarjana.
Potom som už na moju veľkú radosť zistila, že Villarreal vyhral nad Rayom (dokonca doma) 4:2. A pritom už 0:2 prehrával! Dva góly dal v stretnutí Argentínčan Luciano Vietto – na 3:2 a 4:2.
"Dôležité sú víťazstvá, nie to, kto dáva góly." Noo, Vietta už učia, ako "správne" odpovedať.
V Jožkovej obývačke sme preladili na Primeru a pozreli si, ako Sevilla vyhrala u nováčika v Córdobe 3:1.
Celkom to ide Kolumbijčanovi Baccovi. V zápase skóroval dvakrát a celkovo za štyri odohrané ligové kolá už 4-krát. Snaživý bol opäť aj Aleix Vidal a na našu spokojnosť aj Denis Suárez z barcelonského B-éčka.
Pohodička na sevillskej lavičke.
Čipsy a chrumky sa rýchlo míňali (o chvíľu aj burčák), napätie stúpalo – nastupovala Barcelona. Vo Valencii, u Levante. Prvý u posledného, ale čo to povie po 4 kolách a po vytvorení tlaku madridskou osmičkou?!
Barçe to síce zase trocha trvalo, kým sa rozbehla, ale napokon to dotiahla na manitu, a to si Messi mohol dovoliť zase raz po čase zahodiť jedenástku. Jeho spolupráca s Neymarom fanúšikov viac teší. Brazílčan bol sklamaný, keď ho Lucho pohotovo vystriedal, hoci on sa po faule pozviechal a chcel pokračovať. Bol dovtedy výborný. A pred telkou sme si konečne raz pochvaľovali, že barcelonskí sa neváľajú, ale snažia sa ustáť aj nejaké tie „dotyky“ od súperov. Príjemná zmena.
Nuž a 5 gólov = 5 strelcov, čo má tiež svoje čaro: výborný usilovný nepadajúci Neymar, stále príjemnejšie prekvapenie Rakitič (už pred gólom sa blysol výborným defenzívnym zákrokom, a jeho pekná netradičná barcelonská strela spred šestnástky, slovenskými penyistami ospevovaný nový vietor „Sionko“ Ramírez a spomienka na staré dobré časy v podaní bojovného Pedra a obrancov zvŕtajúceho Messiho.
Videli ste? To bolo spoza šestnástky. Fakt spoza šestnástky.
V Serii A pútal pozornosť šláger medzi AC Miláno a Juventusom. Na San Sire ho jediným gólom rozhodol Tevez.
Vo Francúzsku stále nie sú očakávane dominantnými tímami PSG ani Monako. Parížania len remizovali 1:1 s Lyonom a Monako vyhralo tesne 1:0 nad Guingampom.
V Španielsku kolo hostí uzavrela Valencia. Tímu Getafe udelila na Coliseum Alfonso Pérez trojku. Netopieri nadelili trojku už v treťom zápase po sebe. V každom z nich skóroval Paco Alcácer.
Valencia je spolu so Sevillou, u ktorej remizovala v 1. kole v tesnom závese za Barcelonou.
Domáci tréner Contra sa na to ani nechcel pozerať,
Paco Alcácer sa vďačne díval na nebo
a Pedro León zamoeril na lavičku. Jeho situácia stále nie je vyriešená.
Kily však bol k svojim kritický a morálne sa v Plakátku zamyslel: měřím všem stejně, nechápu, proč u vlastního týmu tolerovat nebo se snažit přecházet to, kvůli čemu jiné nesnáším...
u vlastního týmu je to vlastně ještě odpornější, no
Ále, veď je to len futbal, netreba z neho robiť vedu a tváriť sa, že sme v ňom našli morálne dobro, na ktorého strane stojíme, nie? Ja som dnes sledovala reakcie fanúšikov Barcelony na obrázok zlatého Abu Dhabí Bernabéu: škodoradostné rypnutie si do kamaráta „madridistu“; morálne odsúdenie a pripomenutie, ako sa nám všetci (ale že všetci) smiali za nášho sponzora na drese a teraz tu máme jasný dôkaz, že Madrid je zas a vždy ten horší, a preto ho treba riešiť viac ako svoj klub; vtípky s nadhľadom: Len sa im nesmejme, dočkaj jaký ešte budeme hrdí na Qatar Camp Nou :); Nou Airways Camp foundation...nech to ma nadych charity...a na zadnych dverach bude malym pismom "Unicef" :) ...
Futbal je taká sprostosť... a tak veľa sa pri ňom dá zistiť o ľuďoch...
Žádné komentáře:
Okomentovat